Bratislava
27. októbra (TASR) – Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej
federácii z 27. októbra 1968 definoval Československo ako dobrovoľný
zväzok dvoch rovnoprávnych republík českého a slovenského národa,
založený na práve národov na sebaurčenie. "Išlo teda o koexistenciu a
vzájomné rešpektovanie suverenity federatívneho štátu a národných
republík. Vznik federácie prekonával v československých podmienkach
sovietsky model usporiadania štátu, založený na politickom a štátnom
centralizme," konštatoval slovenský historik Jozef Žatkuliak.
Na základe tohto ústavného zákona vznikli od 1. januára 1969 Slovenská
socialistická republika (SSR) a Česká socialistická republika (ČSR). Od
jeho prijatia uplynie v piatok 27. októbra 55 rokov.
V atmosfére demokratizácie spoločnosti počas tzv. Pražskej jari bola
nastolená aj otázka prerodu Československej republiky na federáciu. Za
takéto riešenie sa vyslovila Slovenská národná rada už 14. a 15. marca
1968. Tento cieľ mala vo svojom programovom vyhlásení aj nová
československá vláda Oldřicha Černíka vymenovaná 8. apríla 1968.
Komisia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSČ)
odporučila 6. mája vypracovať návrh príslušného ústavného zákona tak,
aby mohol byť schválený a vyhlásený k 50. výročiu vzniku Československej
republiky, teda k 28. októbra 1968.
Federatívne usporiadanie štátu bolo témou plenárneho zasadnutia ÚV KSČ
od 29. mája do 1. júna. Komunisti chceli tejto otázke venovať mimoriadny
zjazd. Predsedom komisie, ktorá mala riešiť ekonomické otázky spojené s
novým štátoprávnym usporiadaním, sa stal reformný ekonóm Ota Šik. Návrh
zásad federatívneho usporiadania schválila vláda 15. augusta 1968.
Medzitým však demokratizačný proces zastavila invázia sovietskych vojsk a
armád ďalších krajín Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Napriek tomu
príprava ústavného zákona pokračovala ďalej. Jeho návrh prerokovala
československá vláda 1. októbra. Národné zhromaždenie – vtedajší
československý parlament – prijalo 27. októbra 1968 Ústavný zákon o
československej federácii (143/1968 Zb.). Pripravoval sa jeho slávnostný
podpis na Bratislavskom hrade.
Zrekonštruované priestory hradu sprístupnili verejnosti 28. októbra
1968, pri príležitosti 50. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a
Slovákov. Na ďalší deň prišli do Bratislavy najvyšší predstavitelia na
čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a s prvým tajomníkom ÚV KSČ
Alexandrom Dubčekom.
V uliciach ich vítali davy občanov, ktorí prišli pozdraviť
predstaviteľov Pražskej jari. Vo večerných hodinách sa najvyšší
predstavitelia štátu stretli s tisíckami občanov pred budovou
Slovenského národného divadla, kde sa konalo predstavenie opery Krútňava
od Eugena Suchoňa. Samotný slávnostný podpis ústavného zákona bol na
programe 30. októbra 1968.
Zákon začal platiť 1. januára 1969. Československá socialistická
republika sa stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov:
Čechov a Slovákov. Obe suverénne republiky – ČSR aj SSR mali svoj
zákonodarný orgán, Českú národnú radu a Slovenskú národnú radu, a tiež
svoje vlády. Prvú vládu SSR vymenovalo 2. januára 1969 predsedníctvo
SNR, jej predsedom sa stal Štefan Sádovský. Predsedom prvej českej vlády
bol Stanislav Rázl.
Orgánmi federácie boli federálna vláda, Federálne zhromaždenie,
prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo
Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia
federácie a zo Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR aj SSR po 75
poslancov.
Podľa historika Jozefa Žatkuliaka však po roku 1969 nemohla SSR
naplňovať národné záujmy Slovákov, a to priamo úmerne s rozširujúcou sa
normalizáciou. "Situácia sa skomplikovala porušením štátnej suverenity
ČSSR, nerešpektovaním jej štátnych hraníc a stratou jej zvrchovanosti po
okupácii sovietskych vojsk. Hoci zákon o federácii bol tým jediným, čo
ostalo z reformného procesu, v nedemokratických podmienkach sa stal
postupne formalitou," uviedol historik Jozef Žatkuliak.
0